Môj splnený sen

Majstrovstvá Európy

Naša spoločnosť AFINIS Group® sa koncom tohto roka stala partnerom mladej slovenskej športovkyne Michaely Belzárovej. Podporili sme ju na ceste za jej snom, ktorým boli Majstrovstvá Európy v netradičnom športe ̶ bikejoringu – cyklistike so psom. Zaujímavý príbeh o Miške a o tom, ako sa k tomuto športu dostala, ale aj mnoho ďalšieho, sa dozviete v rozhovore s ňou. Príjemné čítanie!

Miška, si mladá a už máš za sebou pekné športové úspechy. O to vzácnejšie, že sa ti ich podarilo získať v takom netradičnom a zaujímavom športe. Napadlo ti niekedy, keď si bola mladšia, že sa budeš venovať práve bikejoringu?

Kým som sa dostala k bikejoringu, snívala som o všeličom. Nikdy by mi ale nenapadlo, že práve ja budem robiť takýto typ športu. Netušila som to až do okamihu mojich prvých pretekov v roku 2018.

Skúsiš nám to priblížiť trochu viac?

Je dosť náročné vysvetliť všetko, čo sa prihodilo, čo cítim vo svojom vnútri, pretože nie každý vie pochopiť, čo pre mňa tento šport znamená, ale pokúsim sa o to. Už od malička som bola veľmi aktívne dieťa, nikdy som však netušila, že niečo ako bikejoring, cyklistika so psom, vôbec existuje.
Vedela som, že jestvujú psie záprahy, ale to bolo asi tak všetko. Vždy ma fascinovala práca so psami a vzťah mushera ̶ človeka, ktorý sa o psov stará a preteká s nimi, k svojim psom. Všetko bolo pre mňa ako dieťa fascinujúce. A tak som to skúsila aj ja.
Za pomerne krátky čas som prežila v živote už veľa, a nebyť tohto športu, tak nežijem taký šťastný a spokojný život, ktorý ma napĺňa.

Verím, že ťa kontakt so psom lákal a fascinoval. Keď si sa rozhodla pre tento šport, natrafila si hneď na toho správneho psieho spoločníka?

Mala som možnosť pretekať s viacerými psami, ale aj napriek tomu, že sa mi to páčilo a bavilo ma to, stále som cítila, že to nie je ono. Niečo tomu stále chýbalo. Nebola som vždy aktívny pretekár, keďže naše pravidlá v tomto športe nedovoľovali pretekať dvakrát s tým istým psom, a môj tatino bol aktívny pretekár, tak som sa k pretekom dostala len občas.
V mojej doterajšej športovej kariére, ktorú som začala už ako 15-ročná, som sa vždy prebojovala na najvyššie priečky a vždy som bola v prvej trojici. Preto sme sa konečne v roku 2019 rozhodli, že ak chcem naozaj robiť tento šport, potrebujem psa, ktorý bude určený len pre mňa. A tak sa aj stalo. Vždy, keď rozprávam o tomto športe a najmä o momente výberu môjho psíka, môjho športového partnera, cítim sa, akoby to bolo včera, keď som sa musela rozhodnúť medzi dvoma šteniatkami.

A rozhodla si sa správne?

Áno, bolo to a vždy aj bude moje najlepšie rozhodnutie v živote, aké som kedy urobila. Nikto mi neradil, rozhodla som sa sama a na svoje rozhodnutie nedám dopustiť ani dnes ̶ som naň veľmi hrdá. Vybrala som si malého Veloxa.
Veľmi rada o ňom hovorím, že je malý, aj keď to už dávno nie je pravda. V mojich očiach je to stále šteniatko. Keď som ho prvýkrát zbadala, hneď som vedela, že Velox je ten pravý pes, ktorý mi splní najväčšie sny. Za našu spoločnú pretekársku kariéru sme toho dokázali už veľa a verím, že toho máme ešte veľa pred sebou.

Aké boli vaše prvé spoločné úspechy?

Na našich prvých Majstrovstvách Slovenskej republiky, keď mal môj Velox len 1 a pol roka a ja len 17, sme dokázali nemožné. Prebojovali sme sa medzi mužmi na krásne druhé miesto a získali titul Prvého vicemajstra Slovenska ̶ 2. miesto.
Súperili s nami najlepší muži na Slovensku. A my sme spolu, aj napriek môjmu zraneniu tri dni pred pretekmi, dokázali poraziť Majstra Európy v tejto disciplíne a stali sme sa najrýchlejšími.

Na ktoré preteky špeciálne rada spomínaš?

Máme toho za sebou už veľa. Veľa skúseností, zážitkov, výhier, umiestnení, ale medzi moje najobľúbenejšie spomienky patria preteky, ktoré sa konali v októbri a novembri tohto roka. Na preteky sme sa pripravovali celý rok 2021. Na Majstrovstvách Slovenska sme konečne mohli ukázať, že nijaká žena na Slovensku na nás nemá. Dali sme do toho obaja maximum a podarilo sa nám ukázať svetu, že na to máme a že sme právom majstri Slovenskej republiky.
Vtedy sme ešte netušili, že sa zúčastníme na niečom ešte väčšom. Bolo to pre nás veľmi nečakané a rýchle. Odkedy pretekám, snívala som o tomto okamihu ̶ že sa raz postavím na štart a ukážem, čo v nás je, ale nečakala som, že to pôjde tak rýchlo.

Krásny úspech. Gratulujem. A čo nasledovalo po ňom?

Celý tento rok bol rýchly a všetko sa dialo veľmi rýchlo. Po Majstrovstvách Slovenska boli hneď za dverami Majstrovstvá Európy. Boli to tie najväčšie preteky v mojom živote aj v celej mojej doterajšej kariére. Za každú jednu skúsenosť na každých pretekoch som nesmierne vďačná.
Preteky sa konali v Nemecku, kde som bola prvý raz v živote. Stake out ̶ miesto, kde sú tzv. odparkované psy a pretekári, bolo neďaleko obce Klaistow v prekrásnom areáli, kde už 25. novembra mali Vianoce. Počasie bolo chladné, ale keďže sa všetko odohrávalo na otvorenom priestranstve, pocitovo tam bolo ešte chladnejšie. Trať mala dĺžku 5,24 km a viedla cez les, okolo rezervácie pre srny, cez polia a piesočnaté úseky späť do areálu popri vysadených jahodách.

Prezraď nám, ako celé majstrovstvá prebiehali, aby sme aj my mali lepšiu predstavu…

Prvý deň bol vynikajúci. Velox išiel ako vždy výborne a mne sa išlo takisto super. Konkurencia bola silná, veď sa na pretekoch zúčastnili najlepší športovci z európskych krajín. Bolo nás síce „len“ 9, ale bola to naozaj veľmi silná konkurencia a väčšinu ľudí som nepoznala.

Ako prebiehali jednotlivé dni na trati?

V prvý deň na trati bol silný vietor, ale to nás nezastavilo, držali sme vysokú rýchlosť a predbehli pretekárov pred nami, napríklad muža na bicykli, ktorý štartoval minútu pred nami, a tiež jeden veľký záprah. Velox všetko zvládol na výbornú, lebo s predbiehaním nemá problémy. Dosiahli sme výborný čas, na ktorý som bola v cieli veľmi hrdá ̶ 11:20. Keď sme sa dozvedeli výsledky, takmer som odpadla od úžasu. O Veloxovi som nikdy nepochybovala, ani o tom, že máme na to, aby sme sa umiestnili na najvyšších priečkach. Navonok som však pôsobila celkom inak. Po tomto dni sme boli na 1. mieste a majsterku Európy z minulého roka sme porazili o 14 sekúnd. Bola som na nás veľmi hrdá.

To znie úžasne, gratulujeme. Druhý deň sa vám podarilo krásne prvé miesto udržať?

Druhý deň bolo chladnejšie, ale počasie nás nezastavilo. Išlo sa nám výborne, ale, žiaľ, stalo sa niečo, čo sa stať nemalo, čo nevieme ovplyvniť. Velox musel zastaviť, čo bolo pre mňa veľkým prekvapením, navyše to bolo v plnej rýchlosti ̶ 35 km/h. Keďže som to vôbec nečakala, prudko som zabrzdila a spadla. Pri páde sa mi, doteraz neviem ako, zasekala reťaz na mieste, kde sa to nikdy nestáva a kde je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa to vôbec niekedy v živote stane. Nešlo mi to opraviť. Medzitým nás predbehla ďalšia pretekárka, reťaz bola stále zaseknutá a my sme tam stratili nešťastných 90 sekúnd, čo nás pripravilo o prvé miesto. Bojovali sme až do cieľa, no nestačilo to. Po druhom dni sme boli na predbežnom druhom mieste, no nič nám to nezaručovalo.

Po takých nepríjemnostiach je druhé miesto predsa krásne. Ako sa s celkovým poradím zahral osud v tretí deň?

Tretí deň nastal boj. Velox mal zdravotné problémy a nevedel sa sústrediť. Bežal rýchlo, ale ja viem, že to dokáže aj lepšie. Čas sme si oproti druhému dňu vylepšili, ale cítila som, že to môže byť lepšie. Pretekárka, ktorá sa pre môj technický problém dostala na prvé miesto, sa snažila, ako len vládala, ale môj čas z prvého dňa neprekonala.
Nakoniec sme si udržali druhé miesto. Nielenže sa nám podarilo získať titul 1. vicemajstra Európy, ale získali sme omnoho viac: nové skúsenosti, zážitky a najmä nové priateľstvá. Pretekárka, ktorá bola prvá, ma čakala v cieli a povzbudzovala ma, vraj som bola pre ňu veľmi silná súperka a podľa nej som majsterkou Európy práve ja.

Miška, je to veľká škoda, ale aj to je šport… A druhé miesto na Majstrovstvách Európy v tvojom veku je predsa krásne, gratulujeme. Čo si si z tvojich prvých majstrovstiev odniesla ty?

Boli to naše prvé Majstrovstvá Európy. A čo ma naučili? Že nie vždy ide všetko podľa plánu. Treba sa radovať aj z maličkostí a nebyť smutný z toho, čo nevieme ovplyvniť. Treba sa radovať zo života, pretože žijeme len raz. A toto pre mňa znamená môj šport. Po dlhom hľadaní som v ňom našla samu seba a vďaka môjmu najlepšiemu spoločníkovi si plním najväčšie sny, túžby a ciele.

Čo nasledovalo po Majstrovstvách Európy a čo vás spolu s Veloxom ešte čaká v najbližšom období?

Čakali nás Majstrovstvá sveta, ale, žiaľ, pre pandémiu ich preložili na koniec budúceho roka.
Našu spoločnú prvú oficiálnu a dlhú sezónu sme chceli ukončiť v najväčšom štýle. Na záver sme sa zúčastnili na Majstrovstvách Maďarska, kde sme pretekali v konkurencii najlepších 6 Maďariek na náročnej kopcovitej trati, ktorá preverila, v akej sme kondícii. Hoci kopce máme radi, problém bol v tom, že v noci snežilo a ráno bolo všade blato. To blato bolo také, že ste nevedeli napredovať ani len po rovine, držať konštantnú rýchlosť, ísť do zákrut, nieto ešte do dlhého kopca. Ale poviem vám, bol to kopec zábavy. Na druhý deň navyše aj poriadne snežilo, takže sme pretekali na bicykli v hlbokom snehu. Zabavili sme sa, ale zahanbiť sme sa veru nedali. Po prvom dni sme mali náskok takmer 4 minúty v blate a po druhom dni na snehu sme ho ešte zvýšili na 5 minút, takže po sčítaní dvoch dní sme najlepšie Maďarky porazili o 9 minút. Takáto bola naša sezóna a už teraz sa teším na tú ďalšiu, kde zas a znova ukážeme, čo je v nás a čo všetko spolu ešte len dokážeme.

Sme radi, že naša spoločnosť AFINIS Group® sa stala partnerom takej silnej a cieľavedomej mladej športovkyne a jej psieho partnera. Mišku budeme podporovať aj v budúcnosti a veríme, že spoločne
s Veloxom budú dosahovať stanovené ciele a že si budú plniť všetky svoje sny.